Čudný pohreb II alebo Môj syn – reklama na diabla.

Autor: Miriam Hessik | 2.5.2011 o 16:28 | (upravené 2.5.2011 o 16:35) Karma článku: 10,77 | Prečítané:  2217x

K tomuto článku ma inšpirovali komentáre k môjmu článku Čudný pohreb http://hessik.blog.sme.sk/c/263524/Cudny-pohreb.html  na facebooku. Veru keď som tam ten článok dávala, dobre som vedela že vyvolá kontroverzné diskusie a bola som na ne zvedavá. Nechcela som v tom už viac vŕtať, ale mi to nedá.   Vraj sa ešte musím naučiť byť kresťankou? Dosť možné. Ale niekedy mi to pripadá tak, že tí čo sa za tých vyučených už považujú sa toho teda tiež ešte majú učiť neúrekom.   Len aby sme uviedli veci na správnu mieru: Odvtedy už uplynulo pekných pár rôčkov, necítim sa vinná že som nepoznala rituály (ktoré už medzičasom poznám). A aby sa „spravodliví" mohli pohoršiť, napíšem to teraz celé. Takže čo predchádzalo čudnému pohrebu? Toto:

Už na samom začiatku to bolo uletené. Keď som prišla na faru, že sa chcem dať pokrstiť, vraveli dobre budete pol roka chodiť na katechizmus. Povedala som že bibliu poznám veľmi dobre, a chcem sa dať pokrstiť hneď. (dlho som odkladala, medzitým umrel človek čo mal byť môj krstný a ešte iné závažné veci sa postávali)  Začali sme dlhú diskusiu o tom. Napokon mi farár vraví: To nejde, ako to vysvetlím Bischofovi, sú určité postupy, ktoré treba dodržať. Keď ma nepokrstite, pôjdem do lesa, strčím  si hlavu do potoka a poprosím Ježiša aby ma pokrstil. Vyvalil na mňa oči: To by som musel zavolať Bischofovi. Tak mu zavolajte.  Trvala som urputne na svojom. Dobre, a keď to vybavím zavolám vám že čo povedal. Nie potom! Chcem aby ste mu zavolali hneď! Neverím tomu že by  Ma Ježiš, ak by som ho žiadala aby ma pokrstil, povedal: Dobre ale pôjdeš najskôr na náboženstvo. Pokrútil  nado mnou hlavou a naozaj sa pohol k telefónu. Zavolal mu, dostala som Bischofa k sluchátku, Povedala som mu to isté s tým potokom, a ešte že čo keď ma prejde o dva týždne auto, a zomriem bez moje ho želania sa dať krstiť, len preto že oni majú stredoveké predpisy. Sľúbil mi že sa dohodnú, a dajú mi vedieť aké riešenie navrhujú. Domov som prišla rozčúlená, a sťažovala som sa bohu na ich blbé predpisy. ON asi potom prehovoril k ich srdcu, lebo na druhý deň mi zvonil telefón a oznámili mi že o týždeň a pol na Veľkú noc budem mat krstenie. Mala som úžasné krstiny. Ja a ešte také jedno bábätko, bábo malo šaticky a ja miništrantskú dlhú bielu sutanu, ktorú mi v poslednej chvíli navliekol na šaty farár Leopold.  A určite nie kvôli tomu, že by som bola nevhodne oblečená. Kamarát ju po krstinách od neho odkúpil, lepšie povedané musel dať ušiť náhradné, aby som aj ja ako to bábätko mala na pamiatku (chcem v tom byt pochovaná). Nuž krajšie to ani nemohlo byť. Nebolo to prvý kráť, keď som Boha o niečo prosila, že zasiahol, a na konci to bolo ešte lepšie ako v mojich najuletenejších predstavách.

TAKTO PRACUJE BOH!

 

Verím, že to nebola náhoda, a dokonca „si dovoľujem" to cítiť tak, že boh ma sám v ten určitý deň a určitú hodinu inšpiroval aby som do toho kostola vošla (netušiac že je krížová cesta, čo mi zaplo v hlave len preto, lebo ma môj nebohý krstný vzal predtým raz na kalváriu do Marianky).  Farárovi Leopoldovi  som to (i keď vtedy z obavami že ho to nahnevá, a že ma snáď odmietne pokrstiť) porozprávala, a on sa nepohoršil, ale urobil niečo úplne iné: Vstal zo svojej stoličky v kancelárii na fare, otvoril dvere čo viedli do kostola a povedal: Miriam poďte!  Strávili sme spolu určitý čas v kostole, a vysvetľoval mi a predvádzal mi čo a ako sa tam deje. Aj na ten deň z láskou spomínam, bolo to krásne keď sme sa spolu v prázdnom kostole modlili otčenáš, on nemecky a ja po slovensky, lebo nemecky som ho naspam§ť nevedela.

 

A ešte na okraj:

 

Vraj: Ale máš tričká s evanjelizačnými nápismi a tričká propagujúce satana. (citát facebook)

 

Nuž, môj syn mi to povedal až po rokoch, lebo vtedy sa bál že by som sa rozčúlila. Vravel, že bol rozospatý, a ani ma poriadne nepočúval keď som mu ráno pripomínala že majú deň v kostole, a má si dať bielu košeľu. Až keď už bol v škole, zistil že má niečo úplne nevhodné na sebe, ale to už bolo neskoro. Svoje tričko považoval za obyčajné tričko, a nie nejakú reklamu na diabla, a došlo mu to až keď sa spolužiaci začali smiať.

Pamätám si ako mi jeho učiteľ náboženstva zo základnej školy povedal: keby bol každý také dieťa ako váš Andrej, bol by svet lepším miestom. Pamätám si aj ako pomáhal starým ľuďom, rozdával vreckové bezdomovcom, nehanbil sa stáť hodinu na námestí s babkou bezdomovkyňou na Šafárikovom námestí, a vypočuť si jej životný príbeh. A že pritom nebol oblečený ako svätec? Koľko tých „správne" oblečených v tričkách s evanjelizačnými nápismi prešlo denne okolo tej babky, a ohŕňalo nad ňou nosom? Môj syn ktorý mal v katolíckom gymnáziu dosť takých spolužiakov, by o tom mohol napísať román.

 

Práve sa mi vracia do hlavy jedna príhoda z tej mníšskej školy, kde to bol na birmovke v tom tričku:

Keďže Andrej bol v najväčšej puberte, jeho chovanie na hodinách nebolo anjelské. Keď priniesol domov  polročné vysvedčenie, skoro mi oči vypadli: Štvorka z angličtiny? On čo viem že je najlepší v triede, pretože žijem z Írom, a doma komunikujeme po anglicky? A pokiaľ viem z písomiek mal tiež jedničky a dvojky. Nabehla som teda do školy. A mníšky vravia: no ale na hodinách bol neposedný, lebo sa asi nudil, tak dostal zlú známku. Ale veď na to je známka zo správania, vravím, a tam ste mu už dali dvojku. No ale na angličtine vyrušoval. A nehodnotí sa náhodou na angličtine angličtina? Mávla som rukou, a rezignovane som opustila školu.

Prišla som domov, a sťažovala som sa bohu na ich nespravodlivosť. Bože, keď už mu dali tu dvojku zo správania, prečo aj štvorku z Angličtiny? Netrvalo dlho, a ON zapracoval. Jedného dňa prišli do školy družobné deti, ktorých materinský jazyk bol angličtina. Keďže okrem učiteľky s nimi nikto z detí nevedel komunikovať, môj syn prekladal. Keby bol „reklama na diabla" tak by to odmietol, keď mu už dali tú štvorku, ale ho to v jeho dobrosrdečnosti ani nenapadlo, čo by zrejme hociktorý „spravodlivý" urazene urobil. Učiteľka z americkej školy ho pochválila a vraví: Ty si určite mal jedničku. Ale nie, vraví môj syn, títo tu mali jedničky, ukazujúc na tých čo ledva niečo boli schopní po anglicky vykoktať. Ja som mal štvorku. Američanka vyvalila oči, a profesorka, riaditeľka aj mníšky očerveneli až po korienky vlasov.

 

Nuž sága sa opakuje. Ešte si spomínam, ako mne učiteľka dala z výtvarnej trojku, lebo som príliš vymykala z konceptu tradičných predstáv o maľovaní. Ani vtedy môj otec v nebi z lekciou nemeškal. Prešiel nejaký čas, a jeden s mojich výkresov, vyhral tretie miesto v celoslovenskom kole súťaže v maľovaní. Na odovzdanie diplomu poslal riaditeľ samozrejme moju učiteľku výtvarnej so mnou. Tam taký dobrosrdečný pán podotkol: Určite z nej máte radosť, že ju máte v triede. A mne: To mi je jasné že si mala jedničku ako bič. Ale nie, vravím bez rozmýšľania detskou úprimnosťou, mám trojku, lebo pani učiteľke sa nepáčilo že maľujem tak neporiadne.

 

Spomínam si aj ako som sa jedného dňa dívala z okna u babky, na Blumentálsky kostol a videla som tam sedieť žobrajúceho „cigáňa" z deckom. Chystala som sa do obchodu, ale tak sme sa z babkou zakecali, že som sa už asi po tretí raz vrátila od dverí a znovu si sadla. Videla som, ako podaktorí ohŕňajú nosom, že tam sedí na schodoch a žobre, a kazí im optiku vchodu do kostola. Keď pôjdem dolu, dám mu niečo sľúbila som si.  Keď som sa napokon do toho obchodu išla, ten pán už tam nebol. Nakúpila som čuduj sa svete, na pokladni predo mnou stál práve ten Róm s tou dcérkou. Mal plný košík, a vysypal na pult vyžobrané peniaze. Hodila som pohľad do košíka: žiadny alkohol, žiadne cigarety. Chlieb, rožky, ovocie, jogurty.

Predavačka z očividným odporom počítala peniaze, a celý rad za mnou šomral na cigáňa. Samozrejme v tom rade stálo dosť tých správne oblečených, ktorých som z babkinho okna videla pravidelne chodiť do kostola. Hundranie sa zmenilo na spŕšku nadávok na cigáňovu hlavu, keď predavačka oznámila, že to nie je dosť na ten nákup, a že ona ako to má teraz stornovať, keď tu nie je šéfka. Vraj ožralec čo žobre pred kostolom. Ale ľudia, veď sa pozrite, nemá tam ani alkohol, ani cigarety...pokúšala som sa ich márne ukľudniť. Rozzúrený dav by ho bol najradšej ukameňoval. Zasiahla som a povedala predavačke: To čo chýba doplatím ja. A prečo by ste to mali platiť zaňho vy? Dav za mojim chrbtom súhlasne zavrčal. Lebo to chcem, takže koľko tam chýba? Skoro som sa musela hádať aby tie peniaze vzala, a páni a dámy, chýbali tri koruny a nejaké haliere. A viete čo, pozrela som sa do cigáňových vďačných očí, a hanbila som sa ako pes. Za všetkých tých čo sa hanbiť mali. A cítila som obrovskú vďačnosť, že ma tam boh poslal v správnom momente. Považujte ma za cvoka, ale ON to bol čo ma posadil tri krát naspäť na stoličku, skôr ako som v správnom čase do toho obchodu išla. Zaplatila som svoje, a dohonila som toho pána, snažiac sa mu vtisnúť ešte nejaké peniaze do ruky. Uprel na mňa oči: Nie pani, už ste mi dala, to už mi nedávajte, ďakujem. Horko ťažko sa mi ich podarilo mu nanútiť, až keď som mu povedala že to je pre malú na jedlo, a že mi to nebude chýbať, ako on tvrdil, lebo mám momentálne dosť, si ich vzal. Nuž ale nebola som v mojich divokých minišatách správne oblečená, a ani som nepoznala rituály. Ale jedno som poznala už vtedy: Význam slov ktoré nám hovoril Ježiš.

 

Nesnažím sa naučiť byť kresťankou, ale sa snažím ako jedna konať.

 

A Ježiš im odpovie: "Čokoľvek ste zanedbali a neurobili pre jedného z tých najslabších, neurobili ste pre mňa!"

Nepomohol si mi a ešte si sa mi aj nadával vysmial sa mi.....A kedy to bolo pane? Kedy som ti nepomohol, nadával ti a vysmial sa ti? Vtedy, keď som bol cigáň.

 

AMEN

 

 

PS: Už sa teším aké hromy - blesky sa na mňa zvalia za tento článok.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

SVET

Ukradnutú bránu z koncentračného tábora našli v Nórsku

Ukradli ju pred dvoma rokmi z Dachau.

NITRA

Na R1 budú nové odpočívadlá, plánujú ich navzájom prepojiť

Miesta budú určené aj pre kamióny zásobujúce Jaguar.


Už ste čítali?