Ty Thomas, syčím mu zhrozene do ucha, až ho nadhodilo. To sme tomu dali! My sme tu na nejakom pohrebe!
Ale teraz už nemôžeme vyrušovať, a jednoducho odísť, ako by to vyzeralo? Zasipí on na oplátku do môjho.
Zrazu sa celý dav zdvihol, a otočil k farárovi, impozantne stojaceho pri stene ľavého krídla božieho chrámu. Asi už nesú truhlu z nebožtíkom, rozhutovala som. Nuž dobre, nejako to už vydržíme do konca, a potom rýchlo zmizneme, kým sa nás začnú vypytovať odkiaľ nebožtíka poznáme.
Farár sa pohol, dav za ním. Ach, to budeme pochodovať za truhlou do kolečka po kostole? Bleslo mi hlavou. Úvaha to bola dobrá, len tú rakvu som akosi nikde nevidela.
Krížová cesta, prvá stanica! Zahrmelo z úst božieho služobníka. Pomaly mi začalo svitať. My sme na takom čosi ako pohreb, ale to sa odohralo pred viacej ako dvetisíc rokmi. Musela som sa ovládať aby som nevyprskla do smiechu, vyhýbajúc sa pohľadu na kamaráta, ktorému tiež mykalo kútikmi úst. Ak sa neovládnem, ešte pošlú na mňa exorcistu. Dunelo mi v hlave. A z toho mi bolo do smiechu ešte viacej.
No ale napokon sa nám podarilo sa ukludniť, krížovú cestu sme absolvovali, a až vonku sme sa oddali veselosti nad našou vlastnou nevedomosťou. Nie aby si to vykecal farárovi Leopoldovi! Pohrozila som kamošovi. Ešte ma exkomunikujú už predtým, ako ma vôbec pokrstili.
Odvtedy z láskou a zo smiechom spomínam na to, ako som bola Ježišovi na pohrebe.
A ešte na okraj. Asi som po mojom synovi. Kedysi chodil do súkromnej ekonomickej školy, ktorá bola cirkevná, a viedli ju rádové sestry - mníšky. Mal asi 14 rokov, keď v jeden deň namiesto školy mali birmovku v kostole. Nachystala som mu bielu košeľu, ale keďže som odchádzala z domu skôr ako môj synátor, nemala som to ako skontrolovať, či si ju aj naozaj dal. A veru nedal. Bez rozmyslu schmatol jeho obľúbené tričko a išiel.
Nuž a veru, mníškam skoro oči vypadli, keď si išiel k oltáru po hostiu. Na chrbte smolovo-čierneho trička sa vyškieral rohatý, a nad ním svietil do oblúka veľký nápis: The DEVIL.
Verím že aj Boh sa na nás dobre pobavil. Lebo jemu na rozdiel od ľudí viacej záleží na tom, čo máme v srdci, ako na tom čo máme oblečené, alebo či poznáme nejaké rituály.
Pokračovanie:
Čudný pohreb II alebo Môj syn - reklama na diabla.